Tento článok je reflexiou na uplynulý školský rok a podáva moje skúsenosti s prácou s IZŽ žiakmi ako podnet na zamyslenie.
Patrím k učiteľom, ktorí sa snažia pochopiť deti so špeciálnymi potrebami a upraviť aktivity na hodinách cudzieho jazyka tak, aby mohli byť úspešní a profitovať z kladného postoja k predmetu. Rozumiem však aj tým kolegom, ktorí odmietajú starať sa o deti so špeciálnymi potrebami, pretože majú nedostatok informácií a metodickej podpory.
Byrokracia a nároky versus podpora a dostupnosť informácií
Koľko učiteľov si kúpi online kurz o tom ako učiť angličtinu deti s dyslexiou? Koľkí majú osobný záujem či ambíciu samostatne sa vzdelávať v oblasti špeciálnej pedagogiky a hľadať zdroje informácií, ktoré by im ukázali cestu? A ani podmienky, v akých učitelia na Slovensku pracujú, ich k tomu nijako nemotivujú.
Pred hodinou som dokončila dokumentáciu, ktorú robíme o každom žiakovi so ŠVVP zvlášť raz za štvrťrok. Stanovujeme pre nich špeciálne dlhodobé aj krátkodobé vzdelávacie ciele, ktoré rovnako často vyhodnocujeme. Okrem toho pre žiakov s niektorými diagnózami vypracovávame špeciálne tematické plány. Na vybrané aktivity a testové úlohy im vyrábame upravené učebné materiály, kompenzačné pomôcky alebo špeciálne upravené úlohy. Takisto hodnotenie týchto žiakov je špecifické a je predmetom dlhých debát v zborovni.
Tak veľa vysoko odbornej práce sa žiada od učiteľov, ktorí o tom vedia veľmi málo.
Prieskum autorov Hall, Dráľ, Fridrichová a kol. z roku 2019 1 uvádza, že 71,2 % slovenských učiteľov deklarovalo, že nemjú žiadne vzdelanie v oblasti diferencovanej podpory vzdelávania žiakov. Pritom až 62% učiteľov v rovnakom prieskume vyjadrilo potrebu doplniť si tento druh vzdelania. Dokument Minesterstva školstva, vedy, výskkumu a športu SR Stratégia inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní z roku 2021 2 poukazuje aj na ďalšie skutočnosti, ktoré brzdia implementáciu inkluzívnych postupov v školách. Napríklad chýbajúce vzdelanie, supervízia a externá metodická podpora asistentov učiteľa. Taktiež fakt, že inkluzívne vzdelávanie nie je zakotvené v náplni práce pedagogických zamestnancov. Citovaný dokument v rámci vytýčenej stratégie v budúcnosti predpokladá poskytovanie vzdelávania pedagogických zamestnancov v danej oblasti ako prioritu číslo 5.
Prospieva deťom memorovanie?
Vrátim sa však k svojej praxi a postrehom. V súčasnosti je predmetom diskusií o školstve takzvané memorovanie. Táto metóda je viac odsudzovaná a zatracovaná ako prežitok, metóda, ktorá nerozvíja kritické myslenie a nehodí sa do 21. storočia. Ja som sa však pri písaní hodnotenia detí s poruchami učenia pristihla, že každý z nich v priebehu roka zaznamenal problémy so zapamätaním si poznatkov a s memorovaním. A tie sa stali základom pre určité deficity v nadobudnutí zručností. Ich pamäť je všeobecne oslabená v dôsledku porúch, ktoré majú. Zaujímavý je však postreh, že to isté by som mohla napísať aj do hodnotenia väčšiny intaktných žiakov. Dokonca aj takým, ktorí dosiahli výborné známky. Znamená to, že všade dostupné internetové vyhľadávače ako Google kradnú tejto generácii žijúcej vo virtuálnom svete schpnosť pamätať si? Je to fakt, ktorý si zaslúži našu pozornosť. Rada by som na tomto mieste protirečila tým, ktorí zaznávajú memorovanie. Pamäť treba cvičiť. Mozog potrebuje tréning v každom veku, je to neuroplastický orgán. Okrem toho je predsa veľa javov, ktoré žiak nezvládne, pokiaľ si do pamäte neuloží potrebné infomrácie. V angličtine si potrebuje pamätať nepríklad nepravidelné slovesá: ich výslovnosť aj pravopis. Inak by nebol schopný zrozumiteľne hovoriť a písať o udalostiach z minulosti. Nie je možné – a s veľkou pravdepodobnosťou ani rozumné – úplne vylučovať memorovanie z vyučovacieho procesu. To, čo človek prestal používať, v priebehu evolúcie zakrpatelo.
Kto je zodpovedný za vyučovacie výsledky detí so ŠVVP?
Hneď na úvod poviem, že neviem na túto otázku jednoznačne odpovedať. A celý školský rok si zodpovednosť pohadzujeme medzi sebou ako horúci zemiak. Učiteľ rodičovi, rodič naspäť, potom žiakovi, potom špeciálnemu pedagógovi a tak ďalej.
Môže byť zodpovednou osobou učiteľ, ktorý nie je dostatočne odborne spôsobilý na inkluzívnu prácu s týmito žiakmi? Podporný školský tím, ktorý sa na škole etabluje a hľadá si svoju rolu aj miesto? Rodičia, ktorí sú často bezradnejší ako učitelia a často frustrovaní a nešťastní? Alebo samotné deti, ktoré sa ledva orientujú v tom, čo sa v škole deje a často svoj boj vzdajú pre neustále neúspechy, nedostatok uznania, pochvaly a následne dopamínu?
Zhrňme to …
Mám kvalitné doplnkové vzdelanie, ktoré mi dáva možnosti pracovať s deťmi so ŠVVP na hodinách ANJ aj SJL odborne. Napriek tomu mám veľa otázok, ktoré prináša každodenná prax a v škole na ne nevieme odpovedať. Bežnému učiteľovi sa právom zdá, že inklúzia je iba kopa papierov a byrokratickej práce.
Myslím, že inklúziu treba do vzdelávania a výchovy implementovať zospodu. Poskytnúť masívnu metodickú podporu učiteľom, ktorí si ju žiadajú. 62% nie je málo. Treba začať pracovať s deťmi, ktoré potrebujú diferencovaný prístup v heterogénnej skupine. Nájsť efektívny mechanizmus na identifikáciu ich potrieb. Podporné tímy potrebujú od učiteľov, aby ich prijali medzi seba a začali s nimi intenzívne komunikovať a spolupracovať. Iba tak získajú na škole potrebný status a bude možné naplno rozvinúť potenciál, ktorý ponúkajú.
1 Hall, R., Dráľ, P., Fridrichová, P., Hapalová, M., Lukáč, S., Miškolci, J., Vančíková, K., 2019. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum. Bratislava: Mesa10.
2 Stratégia inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní, 2021. Bratislava: Ministerstvo školsktva, vedy, výskumu a športu SR.
Lingua Credo 