Každý človek, ktorý sa učí cudzí jazyk a začína ho používať pozná pocit, že sa nedokáže vyjadriť, nemá dostatoko slovnej zásoby, nevie si spomenúť na správny výraz a podobne. V reálnej komunikácii sú to nepríjemné chvíle, keď sa necítime byť zrovna úspešní.
Čo spôsobuje tieto bloky a ako sa ich zbaviť? V tomto článku sa pozrieme bližšie na niektoré z nich a verím, že si ich ukážeme v novom svetle, kde už nevyzerajú tak neprekonateľne.
Pýtate sa prečo píšem takýto článok pre učiteľov cudzích jazykov, ktorí už pravdepodobne podobné krízy prekoanali a jazyk ovládajú plynule? Pretože aj naši žiaci a študenti sú učiacimi sa a začínajúcimi používateľmi jazyka a tieto pocity prežívajú na našich hodinách. To, čo sa navonok javí ako nevedomosť alebo lajdáctvo, môže byť blokom, ktorý žiak sám nedokáže prekonať.
- Druhí nám do hlavy nevidia
Začnem príkladom z praxe, aké zažívame v škole snáď denne. Žiačka má jednoduchú úlohu: zreprodukovať obsah textu v angličtine podľa myšlienkovej mapy. Úlohu splní dobre, vidno, že nie je uvoľnená a rozrpávanie nejde ľahko, sem-tam sa pomýli, zataví, popremýšľa. Jej sebahodnotenie po výkone : “Pani učiteľka, ja viem. Bolo to hrozné. Už mi nedávajte takéto úlohy, ja jednoducho neviem rozprávať po anglicky… ” Táto reakcia je typická pre tých, ktorí už zažili neúspech a cítia, že majú s plynulým rozprávaním problém. Málokto z nich si ale uvedomuje, že ten zmätok a chaos, ktorý pri rozrpávaní vnímajú vo svojeje hlave ich diváci a poslucháči nevnímajú a nevidia. V konečnom dôsledku si treba uvedomiť, že náš ústny prejav vyznieva spravidla oveľa lepšie, než ako ho vnímame my sami. preto je náš zlý pocit vlastne bezpredmetný a neopodstatnený.
2. Myšlienky v slovenčine
Keď hovoriacemu prichádzajú do hlavy myšlienky v slovenčine, “musí ich prekladať” do cudzieho jazyka. A to zaberie nejaký čas, vyžaduje si to námahu, zvlášť ak si človek nevie hneď spomenúť na správny výraz …. Inak povedané, za týchto okolností nie je možné hovoriť plynule a cítiť sa pri komunikácii komfortne.
Dosiahnuť, aby žiak rozmýšľal v cudzom jazyku je pedagogický kumšt. Jednou z účinných techník je tzv. nepretržité písanie. Cvičenie by sa malo vykonávať pravidelne a čo najintenzívnejšie, aby sa dostavil požadovaný efekt. Úlohou žiakov je písať bez prestávky všetko, čo im napadne v stanovenom čase v cudzom jazyku. Nedbať na správnosť pravopisu či gramatiky, jednoducho dávať svoje myšlienky na papier. Na začiatku im zadáme tematický okruh, dosť široký na to, aby každý našiel svoj obsah. Napríklad: Opíš, čo sa dialo u vás doma včera večer. Zadáme aj čas, počas ktorého nesmú prestať písať. Odporúčam začať s krátkymi intervalmi 2 – 4 minúty. Ak žiak nevie čo alebo ako má napísať, bude písať to, čo mu chodí po rozume: I don’t know what to write, but I have to write, I cannot stop writing ….
3. Chyba je zlá
Strach z neúspechu a chýb je, bohuhžiaľ, častou skúsenosťou školákov u nás. V procese jazykového vzdelávania hrá táto emócia negatívnu rolu. Dobrou správou je, že učiteľ môže urobiť veľa pre to, aby žiaci tento pocit nemali. Prečo by to mali robiť? Pretože chyba je prirodzenou súčasťou učenia sa akéhokoľvek jazyka. Či ide o osvojovanie si materinského jazyka v detstve alebo učenie sa chudzieho jazyka, každá ľudská bytosť pri tom robí chyby. A vďaka nim sa aj posúva ďalej a zlepšuje.
V procese učenia sa cudzieho jazyka existujú prirodzené fázy, kedy človek používa tzv. interim grammar. je to akási jeho osobná, individuálna verzia gramatiky, ktorá nebývy bezchybná a vzniká v procese systematizácie a zapamätávania si pribúdajúcich gramatických javov. Táto verzia gramatiky sa postupne vylepšuje. V škole sa môže zdať, že žiaci nezvládli napríklad rozdiel v prítomných časoch. Napriek doplnkovým cvičeniam a iným opoatreniam učiteľa im to nejde, gramatické tvary si stále mýlia najmä pri rozprávaní a písaní. Tento stav je dočasný. Treba ísť s učivom ďalej a nechať mozog, aby si robil svoju prácu.
Ak zaobchádzame s chybami v triede negatívne, narúšame sebalásku žiaka. začne si o sebe myslieť to,. čo mu hovoria. Ty sa nevieš naučiť slovíčka? Však si sa zasa neučil gramatiku? a navyše ak ukazzujeme svoj hnev, dostáva žiak pocit, že je nehodný našej láskavosti, že ak bude robiť chyby naďalej, budeme s ním jednať nepekne a nepríjemne. Vtyvárame tak v jeho hlave program, tkroý rozsvieti kontrolku pri každej úlohe na hovorenie: A čo ak zasa urobíš chybu? Budeš zažívať ten nepríjemný pocit menejcennosti. Takéto psychické nastavenie môže prerásť až do rezignácie a následného odmietania plniť akékoľvek zadania spojené s cudzím jazykom.
Všeobecne je prospešné odbúrať strach z chýb a vytvoriť atmosféru podpory a prijatia. Vysvetlite žiakom, že chyba je prirodzená, že ju MôŽU urobiť. V pravidlách skupiny by malo byť , že je zakázané smiať sa na chybách. Všeobecne sa treba zameriavať na to, čo sa žiakom podarí, nie na negatívne veci. Chybu môžeme opraviť a ukázať žiakovi prečo je to nesprávne a ako to môže napraviť. Napríklad: V opise svojho dňa robíš chyby v slovoslede. V angličtine je fixný slovosled a aby bolo jasné kto je vykonávateom deja, musíš vždy na začiatok vety uviesť kto alebo čo robí činnosť vyjadrenú slovesom. Inak je tvoj prejav ťažko zrozumiteľný.
4. Nikdy nebudem taký dobrý ako iní
Všeobecne platí, že porovnávanie sa s inýmmi je cesta do pekla. Tak ako v iných činnostiach, aj v učení sa cudzieho jazyka vždy budú tí, ktorí sú dobrí, rýchli a pohotoví, asi najväčšia skupina tých, ktorí sú priemerní a púotom aj takí, ktorí sa učia len s ťažkosťami a majú málo príležitostí radovať sa z pokroku. Tento fakt sa nedá zakryť a je prirodzené, že žiaci sa niekedy porovnávajú s druhými.
Chcem poukázať na techniky, ktoré ale takéto nežiadúce porovnávanie podporujú a je možné sa im v jazykovom vzdelávaní zámerne vyhýbať alebo regulovať ich používanie. Ide najmä o súťaživé aktivity. Ak ich je vo vyučovaní veľa, strácajú svoje čaro a motivačný účinok na väčšinu žiáakov v skupine. Vyhráva vždy a stále iba tá hŕstka ozaj najlepších detí. Tí priemerní a slabí žiaci nemajú šancu zažiť víťazstvo a úspech v súťaži. Naopoak, znásobuje to ich negatívne skúsenosti, narúša to ich sebaobraz a sebavedomie.
Technika, ktorá tu môže pomôcť je individuálna sebareflexia, ktorá sústreďuje pozornosť žiaka na neho samého a ak ju robíme pravidelne, vedie ho k porovnávaniu svojich výkonov s tými svojimi predošlými. Ak napríklad žiak nerozumie
Lingua Credo 